campanula

Návrat

Nie som tu nová, ale cítim sa tak. Asi rok som nič nepublikovala. Na otázku o čom budem písať, som uviedla: o všetkom, čo ma zaujíma a čo zaujíma ľudí okolo mňa. Známych aj neznámych.

Prečo som nepublikovala. Je to príliš osobné na zverejnenie, ale skúsim to zovšeobecniť. Tí, ktorí tu začali publikovať, možno už majú skúsenosť s písaním alebo to bol náhly popud tak, ako to bolo v mojom prípade. Pocit potreby realizovať sa a "ukázať sa".  A, celkom to vyšlo.

Pocit, že som "iná". Skúsite písať na blog o tom, čo vás trápi a - vyjde to. Dôvody, prečo ľudia vyhľadajú konkrétneho blogera sú rôzne. Môže byť aj taký, ktorý nie je práve lichotivý. Čitateľ túži po niečom novom, ohurujúcom, ako napríklad zverejňovanie osobných príbehov, problémov. Vôbec nemusí ísť o dobrý článok. Preto si nelichotím. Ale karma nepustí. A ak si vás vyhľadajú čitatelia i v prípade, že píšete o veciach bežných, ba dokonca až nudných, ale prostredníctvom novej, vlastnej optiky, dovolím si povedať, že je to úspech.

Ak chýba podpora najbližších. Čo to robíš? Veď to nie je normálne! Píšeš, píšeš, si grafomanka? Alebo máš mániu? Alebo ti skrátka preskočilo. Nuž, takýchto bláznov je tu až príliš na to, aby také vysoké percento Slovákov absolvovalo liečbu v niektorej z našich psychiatrických liečební   . Ale uverila som. Že som iná ako zvyčajne, že sa správam čudne. Prekonala som nutkavú potrebu zverejňovať svoje myšlienkové pochody a zavesila som blog na kliniec.

Keď prestať nestačí. To nebol koniec. Moje čudáctvo som zaklincovala novým pohľadom na vzťah, ktorý mám k človeku, ktorý sa menoval na môjho kritika. Mal prísť koniec a neprišiel. Nemohol. Nemohol to dopustiť a preto som prestala myslieť, konať samostatne a stala som sa rukojemníkom a človekom závislým na názoroch a rozkazoch človeka, krorý mi bol najbližši. Trvalo to rok, keď mi začalo preskakovať zasa. Ale teraz viem, že pravda je negatívom udalostí a príčin, ktoré im predchádzali. Kritik sa stal kritizovaným a - až potom nastal koniec. Dlho očakávaná bodka.

A teraz som tu, jedna z tisíca, ktorá sa pokúsi nájsť si, udržať a nesklamať čiťateľov.

                                                                 DOBRÝ DEŇ!(si z vás budem robiť len občas   )